Slnečné okuliare by mali by pohodlne „sedieť" na nose a netlačiť za ušami. Tvar okuliarov by mal zodpovedať aj veľkosti a zakriveniu tváre. Príliš malá vzdialenosť medzi očami a sklami môže kumulovať infračervené žiarenie, ktoré potom spôsobuje prehriate okolia očí.

Dôležitá je šírka bočného rámu slnečných okuliarov. Na jednej strane široký bočný rám výhodne blokuje všetky nepriame lúče dopadajúce v šikmých uhloch (návštevníci hôr), na druhej strane môže značne obmedzovať zorné pole (šoféri).

V zásade si môžeme vybrať slnečné okuliare so sklenenými (minerálne sklo), alebo plastovými šošovkami. Pojem šošovka označuje optický materiál v okuliarovom ráme, všeobecne nazývaný ako „sklo". Sklenené šošovky sú ťažšie, ľahšie sa rozbijú, ale sú viac odolné proti poškriabaniu a blokujú i infračervené žiarenie. Plastové šošovky sú oproti tomu ľahšie, odolnejšie proti rozbitiu (výhodné u detí) , ale väčšinou nevychytávajú infračervené žiarenie a skôr sa poškriabu.

Dôležitý je samozrejme rozsah a kvalita UV filtra. Je päť stupňov UV – ochrany:
4. stupeň: prepúšťa len 3-8 % slnečného žiarenia – je vhodná na vysokohorskú turistiku, skialpinizmus, dlhodobý pobyt na mori a podobne. Tieto okuliare však nie sú vhodné na šoférovanie
3. stupeň: prepúšťa 8-18 % svetla,
2. stupeň: 18-43 %,
1. stupeň: 43-80 % slnečného žiarenia a
0. stupeň: prepúšťa až 80-100 % slnečného žiarenia a neslúži ako skutočné slnečné okuliare.
Sekundárne žiarenie dopadajúce na oči je dôsledkom odrazov - čerstvý sneh odráža 60-80 %, piesok na pláži 15 %, voda 5 % slnečného žiarenia. Ideálne zafarbenie SO by malo byť približne také, že ak sa pozrieme v danom prostredí do zrkadla, nemali by sme v ňom vidieť svoje oči.